Geografické pomery

   Zemplínska Široká leží vo východnej časti Slovenska, v Košickom kraji – jeho zemepisné sú-radnice sú 48° 41’ 21” severnej zemepisnej šírky a 21° 98’ 20” východnej zemepisnej dĺžky. Obec sa rozprestiera v nadmorskej výške 108 metrov nad morom (n. m.).

   Vlastné katastrálne územie Zemplínskej Širokej začína na katastrálnej hranici s obcami Zalužice a Čečehov, severovýchodne od Troganovho mlyna, odtiaľ pokračuje na juh až juhovýchod k Čečehovskému kanálu, k trojhranici s obcami Iňačovce a Senné. Stredom Čečehovského kanála potom v dĺžke približne 2 km prechádza k trojhranici s obcami Senné a Palín, tu sa stáca na západ a prechádza štátnu cestu Michalovce – Pavlovce nad Uhom. Ďalej pokračuje cez rieku Laborec k trojhranici s obcami Sliepkovce a Žbince – v tomto bode sa prudko stáča na sever, pričom opäť prekračuje Laborec a smeruje k lokalite „Za dubom“, kde sa stretávajú hranice troch obcí – Zemplínskej Širokej, Lastomíra a Michaloviec. V tomto mieste sa hranica stáča na východ, tu prekračuje štátnu cestu Michalovce – Pavlovce nad Uhom a povyše Troganovho mlyna sa dostáva do východzieho miesta. Najvyšší bod (109 metrov n. m.) sa nachádza v strede obce, najnižší bod (100 metrov n. m.) je na hladine rieky Laborec – v mieste, kde rieka opúšťa chotárnu hranicu.

   Katastrálne územie Zemplínskej Širokej má výmeru 1 546 ha.

História obce

   Rebrín je severovýchodnou časťou obce Zemplínska Široká a tvorí jej väčší celok. Patrí k starobylým slovenským dedinám na teritóriu bývalej Užskej župy. Jeho vznik možno predpokladať pred 11. storočím. Prvá písomná správa o Rebríne pochádza z roku 1266, nachádza sa v listine Jágerskej kapituly. Krášok tvorí juhozápadnú časť obce Zemplínska Široká. Vznikol v 15. až v prvej polovici 16. storočia na území rebrínskeho chotára. Prvá písomná správa  o dedine Krášok je z roku 1549, Rebrín bol nielen staršou ale aj väčšou dedinou ako Krášok.
   V roku 1802 na sviatok Petra a Pavla bola prevedená posviacka gréckokatolíckeho chrámu, v roku 1857 sa začala budovať fara. Dátum založenia cirkevnej školy je nezistiteľný, prvá zmienka o škole je z roku 1895.
   V rokoch 1848 - 1918 obec Rebrín vystupovala pod názvom Rebren alebo Rebrény, Krášok sa uvádzal ako Kraska alebo Kráska.
   V roku 1905 vypukol požiar, vyhorela skoro cela obec Rebrín a v Krášku 8 domov.
   Počas 1. svetovej vojny (1914 - 1918) sa bojové operácie obcí Rebrín a Krášok  bez-prostredne nedotkli. Vojnové udalosti však vplývali na život obyvateľov sprostredkovane (hlad, chudoba, choroby, úmrtia na frontoch). Počas vojny boli zobrané 2 zvony z gréckokatolickej cerkvi, čím prestala chodiť aj vežová hodina, ktorá bola jediná v okolí, zvony boli opätovne  sprevádzkované v roku 1922.
   V roku 1918 sa začalo v škole vyučovať v maďarčine, 15. 9. 1920  sa začalo vyučovať po slovensky.
   Prvá pravoslávna bohoslužba bola dňa 28. 10. 1926 v miestnej ľudovej škole, aby sa pravoslávny veriaci mali kde náboženský vyžívať, ešte v tom istom roku si vybudovali dočasnú drevenú modlitebňu. V roku 1934 na sviatok Narodenia Prečistej Devy Márie bola prevedená vysviacka pravoslávneho chrámu.
   Prvé rádio v obci mal gr. kat. farár Kopčaj v roku 1937.
   30. 1. 1938 bol prijatý za čestného občana obce Rebrín Dr. M. Hodža.
   Počas 2. svetovej vojny v mesiaci august 1944 bol vyhlásený zákaz nočného vychádzania, od 4. augusta 1944 boli v obciach ubytovaní nemeckí vojaci. V súvislosti s bojovými operáciami dopadli do školskej záhrady bomby, poškodená bola budova rebrínskej školy. Dňa 26. novembra 1944 oslobodili Rebrín i Krášok vojaci  4. ukrajinského frontu ČA. Napriek tomu, že obce neboli priamo v pásme bojov došlo k zničeniu i poškodeniu domov a obecných budov.
   V roku 1949 obe obce boli kompletne elektrifikované, dňa 16. 7. 1949 o 17. hodine bol zapojený elektricky prúd.
   1. 9. 1950 bol v obci zriadený matričný obvod.
   Koncom roka 1952 boli v Rebríne a Krášku založené celoobecné JRD III. typu, v dôsledku nepriaznivých materiálno - technických podmienok sa obidve JRD v lete 1953 rozpadli. Opätovne v Krašku bolo založene JRD  III. typu v polovici roku 1957 a v Rebríne 30. 11. 1957.  
   V roku 1954 nastúpil v obci obvodný lekár, 26. 11. 1955 bol otvorený poštový úrad, 4. 12. otvorený nový kultúrny dom prerobený z bývalej ľudovej školy.
   V júni 1960 došlo k  zlúčeniu  obidvoch  obcí  do jednej obce s názvom Rebrín - Krášok. Napriek zlúčeniu oboch obci družstva hospodárili samostatne, k zlúčeniu družstva došlo až v roku 1973.
   Od roku 1961 sa začal oficiálne používať názov obce Zemplínska Široká.
   26. 12. 1969 bolo otvorené nákupné stredisko „Jednota a pohostinstvo".
   V roku 1974 bola ukončená výstavba tribúny na futbalovom ihrisku.
   Výstavba základnej školy bola ukončená v roku 1976, materská škola bola presťahovaná do upravených priestorov školy v roku 1978.
   V roku 1975 došlo k transformácií JRD na Poľnohospodárske družstvo Palín, v roku 1983 ukončená výstavba VOŠ.
   Po novembrových udalostiach v roku 1989 takmer všetky spoločenské organizácie zanikli.
   V novembri 1993 bola obec plynofikovaná.
   Od roku 1996 sa začali používať obecné symboly - zástava, erb, pečatidlo, ktoré boli posvätené pri oslavách 730. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
   9. februára 1997 bol do užívania odovzdaný dom smútku a 15. mája 1999 začal prevádzku nový obecný úrad, celý objekt kultúrneho domu bol skolaudovaný 15. júna 2001.
   Vo februári 2003 ukončilo činnosť PD Palín pre veľkú zadĺženosť.
   30. novembra 2003 bola zrušená pošta v obci Zemplínska Široká.
   V roku 2006 bola obec napojená na vodovodnú sieť.